Grónsko je najväčší ostrov na svete. Ľadová pokrývka a ľadovce ho pokrývajú takmer z 80 percent.
Niekto mi raz povedal, že ak miluješ Island, mala by si ísť o kúsok ďalej, do Grónska.
Už si nepamätám, kto to bol, možno cestovateľ alebo fotograf, ktorého som stretla niekde na Islande. Viem len, že tá myšlienka ma opantala. Začala som pátrať na internete a postupne snovať plán. Grónsko má toho toľko čo ponúknuť. Impozantné ľadovce, farebné inuitské osady, zaujímavé miesta svetového dedičstva UNESCO.
Cesta
Nebudem klamať, dostať sa do Grónska bolo finančne veľmi náročné - letenka bola drahšia ako do Austrálie! Letieť sa dá dvoma spôsobmi - z Islandu a Dánska. Ak máte šťastie, môžete nájsť letenku pod 1 000 EUR. Na rozdiel od iných destinácií na svete, ktoré som plánovala a rezervovala sama, časť cesty v Grónsku som organizovala za pomoci miestnych cestovných agentúr. Balíčky boli lacnejšie, ako pokúšať sa rezervovať ubytovanie a presun loďou oddelene. Nie je to nemožné, ale vzhľadom na to, že po Grónsku sa dá cestovať len lietadlom a loďou, ceny sa rýchlo nabalia. Hoci je Grónsko prístupné celoročne, najlepšie počasie je tam v letných mesiacoch, keď slnko takmer nezapadá. Letenky sme zakúpili šesť mesiacov pred cestou. 2018 bol pre mňa náročný rok - presun medzi kontinentami, pravdepodobne najbláznivejší cestovateľský rok v mojom živote. Grónsko bolo len čerešničkou na torte. Najprv sme leteli na Island a niekoľko nocí sme strávili na Westmanských ostrovoch na južnom pobreží. Nakoniec prišiel deň, keď sme z letiska v Reykjavíku odleteli do grónskeho Narsarsuaqu malým lietadlom Air Iceland. Nedokážem opísať ten moment, keď som z okna lietadla uvidela obrovskú ľadovú pokrývku.
Zelený juh
Cez agentúru Blue Ice Explorer sme si zarezervovali štvordňový UNESCO výlet na juhu Grónska. Po príchode sme dostali poukážky na trajekt a ubytovanie s uvedenými časmi a miestami. To bolo všetko. Žiadne veľké skupiny a organizované zájazdy. Našou prvou zastávkou bol Qaqortoq, najväčšie mesto južného Grónska s asi 3 300 obyvateľmi.
Ubytovanie bolo len pár krokov od prístavu v hoteli. Interiér bol zdobený kožušinami z tuleňa a polárneho medveďa. Odvtedy, čo sme pristáli, som sa cítila ako vo sne. Všetko bolo nové, neobvyklé, wow!
Prvá vec, ktorú sme si všimli, boli ľudia so sieťkami na hlavách. Robili sme si z toho srandu, až do momentu, kým sme dorazili do nášho hotela a medzitým prehltli asi 100 obrovských čiernych arktických komárov. Nasledoval hneď výlet do supermarketu na nákup klobúkov so sieťkami. Naše sme samozrejme nechali doma. Nikde nespomínali komáre. Jediné miesta, kde sme si ich predtým potrebovali nasadiť boli Škótsko a Austrália. So sexi klobúčikom, ako čierna vdova, som sa vybrala na kopec za mestom. Z obvykle ľahkej prechádzky sa stala nočná mora. Stále som sa potkýnala. Zakaždým, keď som sa pokúsila nadvihnúť sieťku, aby som videla kam kráčam, komáre mi liezli do očí, uší, nosa a úst. Fujky! Našťastie Qaqortoq bolo jediným miestom, kde sme v Grónsku stretli komáre v takomto veľkom počte.
História poľnohospodárstva v južnom Grónsku sa začala písať pred rokom 1000 n. l., keď do regiónu dorazila malá flotila osadníkov na čele s Erikom Červeným. Priniesli so sebou kresťanstvo, roľníctvo a aj výnimočné poľovnícke a rybárske schopnosti. Erik Červený dostal svoje meno nielen kvôli svojim červeným fúzom a vlasom, ale aj kvôli svojej ohnivej povahe. Hoci sa Erik narodil v južnom Nórsku, už v mladom veku bol nútený presťahovať sa spolu s rodičmi na severozápad Islandu po tom, čo jeho otca poslali do vyhnanstva za vraždu. Erik šiel po stopách svojho otca - okolo roku 982 ho kvôli vraždám vyhnali z Islandu. Spolu s rodinou a hŕstkou ďalších Vikingov sa preto vypravil hľadať nový domov na západe. Pri svojom putovaní objavil najväčší ostrov sveta, miesto s prekrásnymi fjordami a sviežimi zelenými údoliami. Nazval ho Grónsko, čo v preklade znamená "zelená krajina". Vybudoval tu osadu Brattahlíð. Neskôr priviedol Erik do Grónska ďalších Islanďanov a spolu postavili druhú kolóniu, v ktorej žilo nasledujúce štyri storočia okolo 3 000 obyvateľov.
Počas nášho pobytu na juhu sme navštívili tieto osady a zrúcaniny a bolo to ohromujúce. Ruiny mesta Brattahlíð sa nachádzajú v meste Qassiarsuk. Bola to prvá Vikingská osada v Grónsku, technicky vzaté prvé mesto v Amerike založené Európanmi.
Počas niekoľkých storočí od príchodu prvých osadníkov bolo v Grónsku postavených 10 až 14 kostolov. Vikingský kostol Hvalsey, postavený na začiatku 14. storočia, je v súčasnosti najväčšou a najlepšie zachovanou predkolumbijskou európskou budovou v Amerike.
Po dvoch nociach v Qaqortoqe sme sa loďou vybrali na ďalší výlet. 4 km dlhá prechádzka po vidieckej ceste nás zaviedla do Igaliku - jednej z najkrajších osád Grónska. Je tu škola, kostol a obchod.
V dobách vikingského osídlenia v 12. storočí sa toto miesto volalo Garðar, bolo tu založené prvé biskupstvo v Grónsku. Noc sme strávili v Hoteli Country.
Na vrchole sveta
Našou ďalšou zastávkou malo byť hlavné mesto - Nuuk. Malo byť, ale nestalo sa tak! Nastúpili sme do malého lietadla spoločnosti Air Greenland, s plánovanou krátkou technickou zastávkou na tankovanie v Paamiute. Mali sme tri neúspešné pokusy o pristátie v hlavnom meste. Hmla bola veľmi hustá, a tak sme sa letušky opýtali, čo teraz? Usmiala sa na nás a povedala - skúsime pristáť niekde inde! Vzhľadom na to, že o dva dni sme mali byť v Ilulissate, netrpezlivo sme očakávali nové dobrodružstvo. Nakoniec sme pristáli v Kangerlussuaqu. Miestni sa tvárili, že sa nič neobvyklé nedeje. Na prepážke sme obdržali poukaz do hotela a letenku na ďalší deň do Ilulissatu. Dozvedeli sme sa, že sa to stáva dosť často! Ubytovanie v Nuuku sme síce už nemohli zrušiť, ale aspoň sme nemuseli platiť extra za hotel.
Rázcestník na letisku v Kangerlussuaqu ukazuje, že najbližšou destináciou je Severný pól!
Polnočné slnko
Po krátkom hodinovom lete sme pristáli v Ilulissate. Možno ste už niekde videli na fotke epickú červenú plachetnicu pred obrovským ľadovcom. Pochádza práve zo zálivu Disko pri Ilulissate. Tu sme sa zúčastnili expedície s renomovaným ruským fotografom Danielom Kordanom, ktorý vytvoril tento jedinečný fotograficky zážitok. Boli sme ubytovaní v 4* hoteli Arctic s fascinujúcim výhľadom na záliv plný ľadovcov.
Nasledujúce dni sme strávili na palube Rusarc Aurora a plavili sme sa okolo týchto neuveriteľných ľadových obrov. V júli, počas obdobia tzv. polnočného slnka, slnko nezapadá, len sa mierne dotýka horizontu, čo dáva jedinečnú príležitosť fotografovať celú noc! Červená plachetnica Peter Prvý pózovala pre naše zábery a často sme strávili aj viac ako 6 hodín v ľadových vodách v zátoke Disko.
Ľadovce boli oblečené v pastelových farbách a hmla vytvárala tajomnú atmosféru. Občas sme zahliadli veľryby alebo iné člny. Pamätám si, že bola príšerná zima, ale nechceli sme zmeškať žiadny okamih, a tak sme sa rozhodli zostať väčšinu času na palube lode. Bol i taký deň, keď sme vyplávali popoludní o piatej a vrátili sme sa až ráno o tretej. Na druhý deň sme dokonca museli zrušiť cestu na ľadovec Eqi, pretože sme boli strašne nevyspatí. Fotiť z pohybujúcej sa lode nie je vôbec jednoduché. Na krku mi viseli dva fotoaparáty - jeden s teleobjektívom a druhý so širokouhlým objektívom. Ľad okolo nás sa pohyboval tiež, preto som musela používať vyššie ISO a rýchlejšie časy uzávierky, udržateľné z ruky. Na lodi sme mohli zabudnúť na statív, a robiť expozičný bracketing z ruky bolo nemožné. Dokonca i ten najväčší odporca prechodových šedých filtrov si ich nakoniec nasadil. Polarizačný filter bol absolútnou nutnosťou! Kiežby už vtedy existovali skvelé magnetické filtre od VFFOTO.
Červená plachetnica poskytla vynikajúcu mierku oproti týmto ľadovým gigantom, ktorí boli skutočne úchvatní! Obrovské ľadové kryhy sa uvoľňujú z ľadovca Sermeq Kujalleq. Je to najaktívnejší a najrýchlejšie sa pohybujúci ľadovec na svete. Za posledných desať rokov ľadovec zdvojnásobil svoju rýchlosť, dnes urazí približne 40 metrov za deň.
Cez deň sme sa prešli k intuitskej osade Sermermiut v zálive Disko. Je súčasťou svetového dedičstva UNESCO - Ľadový fjord Ilulissat.
Je tu niekoľko turistických trás s fantastickými výhľadmi ideálnymi na pozorovanie veľrýb!
Inuitské osady
Navštívili sme aj niekoľko osád v blízkosti Ilulissatu: Oqaatsut, Ilimanaq a Qasigiannguit. Oqaatsut (Rodebay), najmenšia osada v zálive Disko, leží na úpätí hory, 15 km severne od Ilulissatu. Tu sme sa dozvedeli zaujímavosti o prekrásnom grónskom národnom kroji, ktorý pozostáva z vrchnej časti zo sklenených korálikov, krátkych nohavíc z tulenej kože a vysokých bielych čižiem (tzv. kamiky), ozdobených kvetinovým motívom. Tie pochádzajú prekvapivo z Moravy, z dôb misionárov známych ako Moravskí bratia, ktorí v Grónsku pôsobili na konci 18. storočia. Grónsky kroj je jediný ženský kroj na svete, ktorý uprednostňuje nohavice pred sukňou. Dnes si Inuiti obliekajú kroje len pri významných udalostiach a štátnych sviatkoch. Každý jeden detail národného kroja demonštruje zručnosť Inuitov.
Pestrofarebné domy v osadách sú veľmi fotogenické. Pred niektorými sme natrafili aj na spiacich ťažných psov. V každej osade ktorú sme navštívili, je kaviareň alebo reštaurácia. Ochutnali sme aj grónske pivo Qajaq.
Keď sme vystupovali z lode v Oqaatsute, videli sme ako rybári ulovili tuleňa. Kým sme dovečerali, tuleň bol už stiahnutý z kože a rozporcovaný. Chudáka pripomenul už iba krvavý fľak na betóne. Na jedálnom lístku bežne nájdete mäso z veľryby, pižmoňa alebo tuleňa. My sme si dali vegetariánske rizoto. Odvážili by ste si pochutnať na mrazenom tuleňom tuku?
Pohľady na ľadové kryhy z dronu sú fantastické, ale Grónsko si ten náš bohužiaľ vyžiadalo. Na juhu lietal v poriadku, ale hneď, ako sme ho vypustili z lode pri Ilulissate, letel rovno do vody. To isté sa stalo ďalšiemu fotografovi o deň neskôr. Až potom sme sa dozvedeli, za polárnym kruhom sú podobné nehody veľmi časté. Je to hlavne kvôli veľkému množstvu železa v skalnom podloží, ktoré spôsobuje, že sa navigačný systém dronu doslova zblázni.
V Ilulisate sme našťastie objavili obchod s elektronikou. Prišlo mi to vhod, pretože som potrebovala kúpiť disk na zálohovanie svojich fotografií. Kúpili sme si aj nový dron - ktorý sme ale veľmi nepoužívali, lebo sme sa báli, že nám uletí. Nakoniec aj ten sme utopili, o dva roky neskôr na Seychelách. Odpočívaj v pokoji, Mavic.
Ľadová pokrývka
Po šiestich akčných dňoch v Ilulissate sme sa vrátilii do Kangerlussuaqu na naše posledné veľké dobrodružstvo - kempovanie na ľadovej pokrývke! Na svete existujú iba dve - v Antarktíde a v Grónsku. Kangerlussuaq je jediné miesto v Grónsku, z ktorého sa môžete dostať autom až k jej začiatku. Po úvodnej schôdzke s našim sprievodcom sme sa vybrali ku kóte 660. Prechádzame morénou a nasadzujeme si mačky. Obdržali sme oranžové expedičné sane tzv. pulky s výbavou a spacákmi v nepremokavých vakoch. Do batohov sme si nabalili len to najnutnejšie - oblečenie a fotoaparát. Ťahať pulky bolo relatívne jednoduché. Na mieste sme si najprv postavili stany na ľade a potom sme sa prešli po okolí. Pochutnali sme si na teplom trekovom jedle a po večeri sme sa schúlili do teplých spacákov. Svišťanie vetra a praskajuci ľad vytvorili nezabudnuteľnú atmosféru. Na obrázku dole môžete vidieť nenápadnú toaletu s výhľadom na nezaplatenie.
Ráno na nás čakali raňajky s horúcou kávou. So sprievodcom sme sa vybrali na ďalšiu dobrodružnú túru. Videli sme fascinujúce vodopády a modré jazerá pochádzajúce z roztopenej vody z ľadovca. Zrazu začalo snežiť. V polovici júla! To bolo ešte v roku 2018. Arktický región sa bohužiaľ v dôsledku klimatických zmien otepľuje dvakrát rýchlejšie ako zvyšok planéty. Neobvyklé počasie sa môže vyskytnúť kedykoľvek. V auguste 2021 došlo v Grónsku k prírodnému úkazu, ktorý tam nebol zaznamenaný ešte nikdy v histórii. V oblasti, ktorá má patriť k najchladnejším lokalitám našej planéty, totiž nesnežilo, ale pršalo. Podľa odborníkov je to veľmi znepokojujúce, pretože mohutná ľadová vrstva sa roztápa oveľa rýchlejším tempom, než uvádzajú všetky doterajšie prognózy. Veľmi smutné.
Kangerlussuaq
Kangerlussuaq znamená v grónštine „veľký fjord". Je to hlavný uzol leteckej dopravy a najväčšie komerčné letisko v Grónsku. Letisko pochádza z amerického osídlenia počas druhej svetovej vojny. Vojenská stanica bola známa aj ako Bluie West-8 a neskôr bola premenovaná na Sondrestorm Air Base. V oblasti Kangerlussuaqu žije aj najrozmanitejšia suchozemská fauna Grónska vrátane pižmoňa, soba karibu a sokola loveckého. Je to malé mestečko s 500 obyvateľmi. Prešli sme sa po okolí, nebolo toho veľa čo vidieť, teda okrem kontajnerových domov, ktoré som považovala za dosť autentické. Keďže nejem mäso, vybrali sme sa na misiu nájsť druhú reštauráciu v nádeji, že majú v menu vegetariánske jedlo. Nakoniec sme v jednom kontajnerovom dome objavili bar, v ktorom mali pivo a pizzu. Interiér bol taký, aký by ste v Grónsku očakávali - ozdobený kožušinou z ľadového medveďa. Raketové motory sa využívajú ako popolníky.
Ako sme tak rozjímali nad pivom, došlo mi, že Grónsko, podobne ako Island, sa stane asi návykové!
Po všetkých pandemických obmedzeniach a lockdownoch v rokoch 2020 a 2021 Grónsko opäť otvorilo hranice pre turistov. V spolupráci s Worldee sme pripravili pre českých a slovenských záujemcov Miniexpedíciu do Grónska (aj pre nefotografov).
Prihláste sa k odberu noviniek alebo si vyžiadajte viac informácií na hello@epicbyerika.com